Edícia "Malé príbehy pre potešenie duše" od Bruna FERRERA. Jednotlivé knižky z tejto edície obsahujú krátke príbehy končiace malou myšlienkou. Príbehy sú ako malé tablety duchovnej múdrosti. Stačí jedna na deň. Po prečítaní príbehu nemôžeš ostať tým, kým si boli.
Príbeh sa nachádza v knižke " Koľko stojí zázrak ? " vydanej vo vydavateľstve DON BOSCO www.donbosco.sk - edícia "Príbehy pre potešenie duše" autor ilustrácie: Juraj Martiška
PODOBENSTVO O DVOJČATÁCH
V lone matky boli počaté dvojčatá. Týždne ubiehali a deti rástli. Ako sa postupne vyvíjalo ich vedomie, rástla aj ich radosť: „Povedz, nie je to skvelé, že sme boli počaté? Nie je to zázrak, že žijeme?“ Dvojčatá začali spoznávať svoj svet. Keď objavili pupočnú šnúru, ktorá ich spájala s matkou a privádzala im živiny, veľmi sa potešili: „Ako nás má tá naša mama rada, že sa s nami delí o svoj vlastný život!“. Po niekoľkých mesiacoch dvojčatá vyrástli a odrazu si uvedomili, ako sa zmenili. „Čo to znamená?“ spýtalo sa jedno. „Znamená to,“ odpovedalo druhé, „že náš pobyt v tomto svete sa blíži ku koncu.“ „Ale ja odtiaľto nechcem odísť,“ vraví prvé, „chcem tu zostať navždy.“ „Nemáme na výber,“ odvetilo druhé dvojča, „ale možno je nejaký život po narodení!“ „Ako môže byť?“ pýta sa prvé dvojča pochybovačne. „Prídeme o pupočnú šnúru, šnúru života, ako bez nej môžeme prežiť? A navyše, aj iní vyšli z tohto lona a nikto z nich sa nevrátil povedať nám, že existuje život po narodení. Nie, narodenie je koniec! “Druhé dvojča upadlo do hlbokého zármutku a vravelo: „Ak sa počatie končí narodením, aký zmysel má potom život v lone mamy? Je nezmyselný. A možno neexistuje nijaká mama.“ „Musí predsa existovať, “ protestovalo prvé dieťa, „ako by sme sa sem dostali? A ako by sme prežili?“ „Videl si niekedy našu mamu?“ opýtalo sa ho jeho dvojča. „Možno žije len v našich predstavách. Vymysleli sme si ju, aby sme mohli lepšie pochopiť svoju existenciu.“ A tak posledné dni v lone matky boli plné tisícok otázok a veľkého strachu. Prišiel čas pôrodu. Keď dvojčatá vyšli von zo svojho sveta, otvorili oči. Zakričali. To, čo uvideli, prekonávalo ich najodvážnejšie sny.
Jedného dňa sa konečne narodíme.
